Michelinské hviezdy aj nad Bratislavou?

Michelin Red Guide Europe 2012Dnes vychádza ďalšia edícia bedekra Michelin. Vydanie Michelin Guide Main Cities of Europe 2012: Hotels and Restaurants sa v mnohých krajinách očakáva s veľkým napätím, keďže pre niektoré európske mestá je Main Cities of Europe jediným vydaním Michelina, kde sú zaradené. 31. vydanie sprievodcu pokrýva 44 miest v 20 krajinách a predstavuje výber 3648 prevádzok, z ktorých 2090 sú reštaurácie a 1558 hotely.

Sprievodca Michelin má vo svete reštaurácií a hotelov zvláštne miesto. V súčasnosti sa vydáva pre Francúzsko, Rakúsko, Holandsko, Belgicko/Luxembursko,  Taliansko, Nemecko, Portugalsko/Španielsko, Švajčiarsko, Veľkú Britániu/Írsko. Existujú samostatní sprievodcovia pre veľké európske mesta. V roku 2005 vyšiel prvý sprievodca pre mimoeurópske mesto: New York. Nasledovali ho San Francisco, Tokio,  Los Angeles a Las Vegas.

Ako to začalo?

Michelin je najstarší sprievodca v Európe. Začal sa vydávať v roku 1900, ale jeho vtedajšia podoba sa od dnešnej značne líšila. Pôvodne bol zadarmo poskytovaný vodičom a majiteľom áut vo Francúzsku, ktorých informoval o možnostiach údržby áut, garážach, opravovniach, pneuservisoch a cenách pohonných hmôt. Neskôr sa k tomu pridali aj informácie o tom kde sa dá dobre najesť a nájsť slušný nocľah.

Po prvých vydaniach, ktorých sa rozdali desiatky tisíc kusov, pristúpili tvorcovia sprievodcu, bratia Michelinovci, k jeho predaju. V roku 1926 sa objavila prvá z legendárnych hviezdičiek, ktorá označovala kvalitné reštaurácie pri cestách. Druhá sa k nej pridala v roku 1931 a značila podnik výbornej kvality, kvôli ktorému sa oplatí odbočiť z trasy. Trojicu uzatvára posledná hviezda z roku 1933, ktorá znamená výnimočnú reštauráciu hodnú samostatnej cesty. Význam hviezd sa v podstate dodnes nezmenil: * veľmi dobrá reštaurácia vo svojej kategórii, ** výborná kuchyňa hodná odbočky, *** výnimočná kuchyňa hodná cesty.

Druhá svetová vojna na niekoľko rokov prerušila vydávanie sprievodcu, ale po vojne sa sprievodca Michelin vrátil v plnej sláve a stal sa na dlhý čas alfou a omegou kvalitnej gastronómie a dobrej chuti. Mal možnosť reštauráciu presláviť pridelením hviezdičky, alebo naopak zničiť jej odobratím.

Hodnotenie opradené tajomstvom

Samotné hodnotenie reštaurácii Michelinom je dodnes opradené tajomstvom. Odhaduje sa že v materskej krajine sprievodcu, vo Francúzsku, pôsobí asi 20 komisárov. O tom, ako sú školení sa nič bližšie nevie. Sú rozdelení do jednotlivých regiónov, v ktorých anonymne navštevujú reštaurácie. Zvyknú jesť osamote, objednávajú si jedlo o najmenej troch chodoch a fľašu vína priemernej ceny.  Pokiaľ spraví reštaurácia na komisára dobrý dojem, navštívia ju ďalší komisári, ktorí však o sebe navzájom nevedia. Hodnotí sa podľa piatich hlavných kategórií: kvalita surovín, bravúrnosť kuchyne a chute, charakter kuchyne, kvalita za zodpovedajúcu cenu a súlad medzi návštevami.  Konečný počet komisárov a návštev nie je známy. Komisári v jednom regióne ostávajú približne rok, a na miesto kde už pôsobili sa môžu vrátiť až po ôsmich rokoch.

Pochybnosti

V súčasnosti sa ozývajú proti Michelinovi rôzne hlasy, ktoré mu vyčítajú zastaranosť. Je pravdou, že neprešiel výraznými zmenami takmer sto rokov. Mnohým chýbajú o hodnotených reštauráciách podrobnejšie informácie. Posledných niekoľko rokov sa síce vo vydaniach objavujú stručné popisy, ale tie sú často nič nehovoriace.  Nevýhodou je tiež príliš strnulý systém hodnotenia, ktorý nedokáže dostatočne rýchlo reagovať na zmeny, či už v jednotlivých reštauráciách, alebo gastronomických trendoch.

Mnoho kvalitných reštaurácií sa dnes vydáva iným smerom. Namiesto luxusných podnikov pre ,,vyvolených“, ktoré investujú peniaze do získavania hviezd, vznikajú reštaurácie orientujúce sa skôr na požiadavky a možnosti zákazníkov. Koniec koncov, sú známe prípady podnikov, ktorým vytúžená hviezda nepriniesla slávu a zisk, ale paradoxne krach v podobe neúnosných dlhov. Otázkou teda je, či sprievodca Michelin reálne odráža stav súčasnej gastronómie a či je v prospech gastronómie glorifikácia alebo zatracovanie reštaurácií na základe pridelených či odobratých hviezd, aj keď nepochybne publikáciou zvučného mena a tradície.

Michelinské hviezdy aj nad Bratislavou?

Bratislavu bedeker Michelin doteraz ignoroval a nie je veľmi prekvapujúce, že ani tento rok sa na tom nič nemení. Naši susedia sú na tom podstatne lepšie. V Prahe získali po jednej hviezdičke hneď dve reštaurácie – reštaurácia Alcron hotela Radisson a La Degustation Bohéme Bourgeoise. Úspech je väčší o to, že v obidvoch varia českí šéfkuchári – Roman Paulus a Oldřich Sahajdák. Ocenienie Bib Gourmand získalo 6 pražských podnikov. Podobne aj v Budapešti môžete navštíviť dve jednohviezdičkové reštaurácie a 4 s označenín Bib Gourmand. Polsko sa do sprievodcu dostalo avšak bez hviezdičky a iba jedna reštaurácia s ocenením Bib Gourmand.  Neprekvapuje, že najlepšie zo susedných krajín je na tom Rakúsko – 2 dvojhviezdičkové, 8 jednohviezičkových reštaurácii a 12 s ocenením Bib Gourmand.

Posted in Gastronómia | Leave a comment

Inovácie v profesionálnej kuchyni I.

Odvetvie (profesionálnych) gastro zariadení je z hľadiska výrobných inovácií voči ostatným výrobným odvetviam pomerne konzervatívne. Ešte viac sa to prejavuje v sortimente gastro potrieb ako sú kuchynský riad, kuchynské náradie, cukrárske pomôcky atď. Nakoniec je to aj logické najmä keď vezmeme do úvahy, že výrobne postupy v reštauračnej alebo hotelovej kuchyni sa za posledné desiatky rokov príliš nezmenili. Aktuálne trendy ako napr. rýchla príprava z čerstvých a lokálnych surovín dokonca ešte umocňujú tento návrat k tradičným výrobným postupom.

Odlišná situácia je v oblasti kuchynských potrieb určených pre domácnosť. Tu sú výrobcovia a dodávatelia podstatne aktívnejší, v dôsledku čoho je na trhu množstvo výrobkov rôznej kvality, v ktorých majú spotrebitelia častokrát problém sa vyznať. Celkom výstižne túto situáciu zachytili v teste panvíc Delikatesy a to ešte neboli do výberu zahrnuté také tradičné výrobky akým je napr. medená panvica Mauviel. Ďalšie informácie je možné nájsť aj v testoch od J. Kenji López-Alt-a.

My však zostaneme pri gastro potrebách určených na profesionálne účely, konkrétne kuchynskom riade. Predovšetkým si treba povedať čo sú najrozšírenejšie a zároveň ešte tradičné výrobky kuchynského riadu. Veľmi názorne to vidno na tomto prehľade kuchynského riadu, samozrejme s výnimkou nádob s nepriľnavou vrstvou. Inak povedané ide o výrobky z antikora, hliníka, medi a ocele.

Tabuľka tepelnej vodivosti

Medený riad je jednoznačným víťazom v tepeľnej vodivosti

Každý z týchto materiálov má svoje výhody aj nevýhody a tým aj svoje opodstatnenie v tej-ktorej kuchyni. Antikoro je najrozšírenejšie, najodolnejšie z hľadiska fyzikálnych a chemických vplyvov, má však najhoršiu tepelnú vodivosť. Hliník má veľmi dobrú tepelnú vodivosť, nie je však vhodný na tepelnú úpravu kyslejších surovín. Meď má najlepšiu tepelnú vodivosť, je ale najdrahšia (a jej cena stále stúpa), medený riad je však zatiaľ ničím neprekonaný. Tradičná oceľ (čierna alebo v “modrej” úprave) má dobrú tepeľnú vodivosť, najnižšiu cenu, vzhľadom k svojim vlastnostiam sa však používa takmer výlučne pri výrobe panvíc.

V ďalšom pokračovaní sa budeme venovať jednotlivým druhom kuchynského riadu a prinesieme aj test profesionálneho kuchynského riadu.

Pozn. Tabuľka zobrazuje hodnoty súčiniteľa tepelnej vodivosti vybraných materiálov vo W.m-1.K-1

Posted in Gastro zariadenie | 1 Comment

Kvalitné gastro zariadenie – jeden z predpokladov úspechu

Obrázok - Reštaurácia - gastro vybavenieOdvetvie hotelov a stravovacích služieb (HORECA) je jedným z najrýchlejšie rastúcich odvetví v Európe. Toto odvetvie zamestnáva viac ako 7,8 milióna osôb a jeho obrat činil viac ako 338 mld. Zahŕňa predovšetkým reštaurácie a bary, ktoré tvoria tri štvrtiny pracovných miest. Prevažná väčšina z viac ako 1,4 milióna sú malé podniky s menej než 10 zamestnancami.

Presadiť sa na trhu stravovacích služieb je  stále náročnejšie. Treba splniť množstvo nariadení, predpisov, noriem a prekonať mnoho byrokratických prekážok. A to nie je všetko. Hlavnými faktormi úspechu sú vytvorenie koncepcie prispôsobenej lokálnemu trhu, získanie kvalitného personálu a jeho tréning.

Samozrejme, pokiaľ ide o stravovacie služby, jeden z najdôležitejších aspektov, na ktorý je nutné zamerať sa, je tiež gastro zariadenie, ktoré používate. Nákup správneho gastro vybavenia je veľmi dôležitý, ak predpokladáte, že budete ponúkať celý rad kvalitných jedál a nápojov pre vašich zákazníkov. Či už uvažujete o nákupe novej pece, nového kávovaru, kuchynského vybavenia alebo stolového inventáru stojí za to venovať tomu dostatok času, aby ste zvážili všetky dostupné možnosti, ak chcete urobiť dobrú investíciu. Zvlášť pre majiteľov a manažérov malých podnikov je ťažké dokonale sa orientovať v množstve produktov,  značiek a predajcov, ktoré sú na trhu.

Obrázok - kvalitné gastro zariadenieNa prvý pohľad totožné produkty, ktoré sa líšia iba v detailoch majú veľmi často zásadne rozdielne úžitkové vlastnosti. Tieto detaily výrazne ovplyvňujú  samotnú funkčnosť produktu, náročnosť údržby ale aj životnosť. Výsledkom toho je vplyv na efektívnosť prevádzky, kvalitu jedál a nápojov, spokojnosť hostí a následne na zisk.

Pokrok v oblasti technológií a dostupnosť rýchleho pripojenia k internetu tiež prináša nové možnosti efektívneho nákupu gastro zariadenia. Žiadna reštaurácia, bar alebo hotel nie je odkázaný na nákup u miestneho predajcu, či v najbližšom cash&carry. Veľmi efektívny je nákup u zavedeného internetového odborného veľkoobchodu zameraného na gastro zariadenie.

Posted in Gastro zariadenie | Leave a comment

Kto trpí najviac fajčením v pohostinských zariadeniach a prečo?!

Logická odpoveď by samozrejme znela: nefajčiari. Ale v spoločenskej diskusii, ktorá už roky prebieha na túto tému medzi zástancami a odporcami fajčenia v pohostinských zariadeniach na Slovensku mi stále chýba jeden dôležitý a pritom celkom logický pohľad. Neustále sa totiž diskutuje iba o právach fajčiacich alebo naopak nefajčiacich hostí a tak trochu sa zabúda, že v pohostinských zariadeniach sa nachádza ešte jedna skupina občanov, ktorí majú okrem všeobecných aj svoje špecifické práva – zamestnanci.

Pre mnohých zamestnancov pohostinských zariadení je totiž odbytové stredisko, ktorým môže byť reštaurácia, kaviareň, piváreň, bar, diskotéka atď. pracoviskom, na ktoré sa vzťahujú pomerne prísne právne predpisy. Už dobre známy zákon č.377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov vo svojom § 7 ods. 2 hovorí, že “Zákaz fajčenia na pracoviskách ustanovuje osobitný predpis” s odkazom na § 6 ods. 5 zákona č.124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, kde sa hovorí, že “Zamestnávateľ je povinný vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú aj nefajčiari, a zabezpečiť dodržiavanie tohto zákazu, ako aj zákazu fajčenia na pracoviskách” s odkazom na predchádzajúci zákon. Áno, môžete namietať, že tento zákaz sa týka len vlastných zamestnancov. Ale dosiahne sa tým účelu, ktorý mal zákonodárca na mysli, t.j. ochrana zdravia pracovníkov, ak sa jedná o fajčiarske odbytové stredisko? Najmä ak hneď nasledujúci ods. 6 toho istého zákona hovorí, že “Zamestnávateľ je povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch.”

Preto sa pýtam, prečo sa tie isté pracovnoprávne predpisy rovnako neuplatňujú na pohostinské zariadenia, tak ako sa uplatňujú na ostatné pracoviská? Sloboda občana, vrátane fajčiara je rozhodne dôležitá a čím menej bude štát hovoriť do toho, čo máme alebo nemáme robiť, tým lepšie. Ale v tomto prípade právo fajčiara fajčiť v pohostinských zariadeniach nepochybne obmedzuje právo na zdravie zamestnanca tohto zariadenia (bez ohľadu nato či to je fajčiar alebo nie). Hosť – nefajčiar si môže vybrať nefajčiarsky priestor alebo prevádzku, ale u zamestnanca si to neviem dosť dobre predstaviť.

Je potrebné si v tejto súvislosti tiež uvedomiť, že v odbytových strediskách pohostinských zariadení pracujú predovšetkým mladí ľudia vo veku do 25-30 rokov, z veľkej časti ženy. Ich pracovné podmienky sú veľakrát už tak dosť sťažené. Nepravidelný pracovný čas, niekedy 12-hodinové i dlhšie zmeny, fyzicky a psychicky namáhavá práca, nemožnosť prestávok na oddych (niekedy ani na jedlo), je snáď dostatok dôvodov nato, aby neboli ešte naviac vystavení obťažovaniu a účinkom tabakového dymu. Môžete namietať, že “zadymenie” pohostinských prevádzok sa dá vyriešiť účinným odvetrávaním, resp. výmenou vzduchu v odbytovom stredisku, ako to aj nakoniec predpisuje nariadenie vlády č.391/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko (resp. ďalšie predpisy), ale z vlastnej skúsenosti všetci dobre vieme, ako to v skutočnosti je.

Zhodou okolností práve dnes vyšiel v dennej tlači článok o zámeroch Ministerstva zdravotníctva novelizovať Rakovinaspomínaný zákon o ochrane nefajčiarov. Podľa publikovaných informácií sa však nedá očakávať žiadna zásadná zmena. Minister zrejme len realisticky odhadol, na čo mu v parlamente budú stačiť (koaličné) hlasy. Lebo nielen vo verejnosti, ale aj v parlamente sú ešte stále živé debaty, či ochrana nefajčiarov vlastne stojí za pokles výberu spotrebných daní z tabakových výrobkov, alebo pokles ekonomiky pohostinských zariadení v prípade úplneho zákazu fajčenia v nich. A pritom všetky odpovede na tieto otázky už boli dávno zodpovedané, stačilo by len nahliadnuť napr. do materiálu “Regulácia fajčenia v zariadeniach spoločného stravovania” z Centra kontroly tabaku (v pdf)…

Ale veď priznajme si na záver, čože už je lepšie ako taká cigaretka vyfajčená večer po skončení rokovania parlamentu v neďalekom bare?

Posted in Gastronómia | Tagged , , | Leave a comment

Stravné lístky, gastronómia a prepitné – čo majú spoločné?

StravenkyStravné lístky, pospolitým ľudom nazývané aj “gastrolístky” – tento (post)socialistický vynález jednej z predchádzajúcich vlád za obdobie svojej existencie už rozčúlil nejedného zamestnávateľa a potešil mnohých zamestnancov. Nehovoriac už o firmách, ktoré si z predávania stravných lístkov urobili biznis. Ale aby som bol spravodlivý – na stravných lístkoch by nebolo nič zlého, keby zamestnávatelia nemali povinnosť na ne finančne prispievať.  Ako k tomu došlo si mnohí z nás ešte matne pamätajú, keď z povinnosti umožniť, resp. zabezpečiť stravovanie zamestnancovi sa v spleti paragrafov zrazu stala povinnosť zamestnávateľa naň prispievať, na rozdiel od úpravy aká platí momentálne napr. v Česku.

Ale všetko zlé je na niečo dobré a platí to aj o stravných lístkov. Treba priznať, že posunuli slovenskú gastronómiu o slušný krok dopredu. Nebyť ich, mnohí reštauratéri by dodnes neprišli na to, že bežný reštauračný hosť sa potrebuje rýchlo a dobre najesť a pokiaľ možno za prijateľnú cenu, v tomto prípade tak, aby to zhruba vyšlo na hodnotu jedného max. dvoch stravných lístkov (podľa konkr. hodnoty lístka). S príchodom stravných lístkov sa začali v ponuke slov. reštaurácií v čase obeda húfne objavovať hotové jedlá, ponúkané s možnosťou výberu spravidla z 3-5 hlavných jedál, s polievkou, nápojom alebo múčnikom (ovocím) v cene, alebo v rôznych kombináciách. Inak povedané reštaurácie rozšírili svoju obedňajšiu ponuku o možnosť “závodného stravovania”, niečo na spôsob podnikových jedální. A pôvodný význam slova “menu” tak dostal na Slovensku nový význam aj tvar, ktorý nemám rád (“meníčko”).

Postupom času sa novodobý slov. reštauračný hosť naučil chodiť do reštaurácie na obedy (aj keď len za papieriky), bez toho aby mal  promóciu, svatbu alebo na kar a niektorí hostia sa sem následne začali vracať aj v inom čase, či už len kvôli kávičke alebo na večeru, tentoraz už za “obyčajné” peniaze (ak si náhodou neušetrili stravné lístky z obeda).  Novému trendu sa rýchlo prispôsobili aj reštauratéri, ktorí pomerne rýchlo prišli na to, že na obedových “hotovkách” sa dá postaviť celý biznis plán reštaurácie alebo i samostatnej kuchyne.

Tu sa však rozprávka “O stravných lístkoch s dobrým koncom” končí. Rozmach tohto fenoménu postupne vohnal reštaurácie do neľútostného konkurenčného boja o tých “svojich” obedňajších stravníkoch, čo zákonite vyvolalo tlak na ceny obedových menu, resp. ich rozširovanie o rôzne “benefity” ako je nápoj v cene a pod. Aby si podniky zachovali ziskovosť, boli nútené šetriť kde sa dá, lebo pevné náklady neustále stúpali a stúpajú, nehovoriac už o nehorázne vysokých odvodoch, ktoré ako sa zdá len tak rýchlo neklesnú. V kuchyni sa samozrejme najjednoduchšie šetrí na surovinách. Má to však jednu chybu – poznať to na výslednom produkte, napriek tomu sa však mnohé reštaurácie vydali práve touto cestou.

Nakoniec ani noví hostia nepriniesli do reštaurácií a kaviarní veľa pozitívneho. Kultúra ktorá s nimi prišla, v mnohom pripomína kultúru stravovania  v socialistických závodných jedálňach, prípadne ešte niečo horšie (zrejme ako u nich doma). Zatiaľ ich nemal kto vychovať a reštauratéri veľakrát na to nemajú know-how, čas ani chuť. Mnohí z týchto hostí si dodnes mýlia čašníkov so sluhami v domnení, že im musia splniť každé ich želanie a pokiaľ možno hneď a pritom sami nevedia ako sa majú správať. Vždy ma dorazí ich útrpný ale dôležitý výraz, keď musia nechať čašníkovi zvyšok z ceny stravného lístka v hodnote pár centov ako “prepitné”, alebo mu ho nebodaj vyplatiť v samotných minciach(!).

Ale dosť bolo nariekania, radšej si položme otázku, aká budúcnosť čaká slovenský gastronomický priemysel v najbližšej dobe. To ale tak trochu záleží aj od toho, či sa vydá smerom charakteristickým pre svetové gastronomické trendy ako sú (okrem iného) orientácia na zdravé a lokálne potraviny, jednoduché a kvalitné jedlá s využitím čerstvých sezónnych (a miestnych) surovín, vysoká kvalita služieb za primerané ceny, ale aj od toho či bude dosť takých reštauračných hostí, ktorí budú ochotní za to všetko zaplatiť…

Ozaj a čo s tými stravnými lístkami? Máte nejaký nápad?

Posted in Gastronómia | Tagged , , , , | 4 Comments

Medený riad – dobrá investícia

Minulý týždeň prebehla tlačou správa, že meď je teraz najdrahšia v histórii. Nielen že dosiahla jej cena na Londýnskej burze kovov (LME) historické maximum a na komoditnej burze NYMEX v New Yorku 30-mesačné maximum, ale očakáva sa, že v budúcom roku bude zaznamenaný globálny deficit medi v objeme 435-tisíc ton. Vysvetlenie je prosté – globálna produkcia nestíha pokryť spotrebu, pričom svoj podiel na tom má aj vysoká spotreba medi v Číne.

Dalo by sa povedať, že bežná správa akých sú počas roka stovky a bežný spotrebiteľ alebo podnikateľ ich ani nezaregistrujú.  Pokiaľ sa však v najbližších mesiacoch niečo zásadné neudeje, čo výraznejšie nezníži cenu medi (čo je asi málo pravdepodobné), cenové dopady pocíti celý priemysel, vrátane toho reštauračného. Minimálne tie reštaurácie, ktoré  plánujú v budúcom roku nákup medeného riadu. Bežný medziročný nárast cien gastro vybavenia, ktorý sa pohybuje približne okolo 3%, sa môže po premietnutí nových cien medi do výrobných nákladov prejaviť zvýšením koncových cien medeného riadu až o 15-20 %. A to už môže pri nákupe základnej kolekcie medeného riadu predstavovať niekoľko sto eúr.

Medený riad

Medený riad zn. Mauviel (Fr.)

Zatiaľ však nie je však nič stratené. Takýto razantný nárast koncových cien medeného riadu možno očakávať až v priebehu najbližších 3-6 mesiacoch. Ale ak máte takéto nákupné plány, rozhodne nevyčkávajte. Teraz je najlepší čas na nákup medeného riadu. Už v januári sa môže totiž u niektorých predajcov prejaviť medziročné zvýšenie cien, tak aby neskoršie zvyšovanie cien súvisiace s nárastom ceny medi nebolo také vysoké.

Zvyšovanie cien medi má však i svoju druhú stránku. S jej stúpajúcou cenou sa zhodnocuje i váš medený riad. Ak už máte, alebo si zakúpite kvalitný medený riad, ako napr. Mauviel (Fr.), nebude časom strácať na svojej hodnote, podobne ako keď sa kedysi investovalo do rodinného striebra v podobe strieborných príborov.

Posted in Gastro zariadenie | Tagged , , , , | Leave a comment

Úroveň reštaurácie sa dá spoznať aj podľa príboru

PríboryJe celkom pochopiteľné, že  skúsený reštauračný hosť si robí názor na úroveň gastronómie v danom podniku aj na základe prvého kontaktu s príborom. Mnohí prevádzkovatelia slov. reštaurácií túto skutočnosť však stále nedoceňujú. Lacné (čínske) príbory slúžiace skôr ako náhrada jednorazových plastových príborov sa možno hodia do pouličných stánkov rýchleho občerstvenia, ale rozhodne nie do reštaurácií.

Náročnejšiemu hosťovi taktiež mnohé napovie o úrovni podniku, ak nájde na stole dobrej reštaurácie síce nový, ale desiatkami rokov “overený” dizajn príboru určeného pre domácnosť z obdobia reálneho socializmu. A pritom jedálenský príbor vhodný pre gastro prevádzky nemusí byť vôbec drahý a náklady na jeho obstaranie sú veľakrát porovnateľné s nákladmi na zakúpenie príboru do domácnosti. Samozrejme záleží aj na tom, kde a ako výhodne takýto príbor nakúpite.

Dobré je orientovať sa na príbory od výrobcov, ktorí sa špecializujú na sortiment pre gastro prevádzky a vyberať si produkty od tradičných európskych značiek ako sú napr. Arthur Krupp, Sambonet apod. História spoločnosti Sambonetu napr. siaha až do r. 1856, pričom bola prvou spoločnosťou v Taliansku, ktorá vybudovala výrobný závod schopný vyrábať manufaktúrne ako rýdze striebro tak aj galvanicky postriebrované výrobky (1932). Príbory s logom Sambonetu znesú najvyššie kritériá nielen čo sa týka použitých materiálov a výrobných technológií, ale aj dizajnu a niektoré ich kolekcie je možné obdivovať aj v MoMA v New Yorku, pričom ich bežne nájdete v najznámejších svetových hoteloch a reštauráciách.

Výber zo sortimentu príborov Arthur Krupp alebo Sambonet je ponechaný výlučne na zákazníkovi bez toho, aby musel nakupovať niekým predpísané súpravy alebo plniť min. objednávky. Z každej značky je možné si zakúpiť trebárs len 1 ks kávovej lyžičky a to buď v antikorovom (18/10) alebo antikorovom postriebrenom vyhotovení, čo je praktické najmä po čase, keď treba obnovovať inventár. Z rovnakého dôvodu sú jednotlivé kolekcie vyrábané po mnohé roky.  Príbory tejto úrovne sú prejavom dobrého vkusu a spoločne s ostatným vhodne vybraným stolovým inventárom umožňujú vysokú úroveň stolovania náročného hosťa aj v tom najlepšom podniku.

Sambonet

Dodávateľská licencia Sambonetu z r.1900 vydaná Vojvodkyňou z Janova

Posted in Gastro zariadenie | Tagged , , , , | 2 Comments

Ešte jedno pikolko a zomrieť!

Donedávna som sa domnieval, že terorizovanie hostí “pikolkom” je typické len pre české reštaurácie a kaviarne. Náhodná návšteva novo otvoreného žilinského Auparku ma však vyviedla z omylu. Pre tých, čo ešte stále nevedia o čom to tu vlastne píšem, len dodávam, že otázka “Piccolo?” resp. “Piccolko?” je asi najčastejšia reakcia personálu, ak si v Česku objednáte espresso a pre istotu dodáte “malé”, aby vám náhodou nedoniesli vedro s “kávou”. A vždy keď túto otázku dostanem, hneď ma prejde chuť na kávu.

Aupark ŽilinaNatrafiť v centre Žiliny na nové nákupné centrum Auparku nie je až taký problém. Horšie je to s námestím, ktoré sa na rovnakom mieste kedysi rozkladalo. Budova nákupného centra ho zaplnila naozaj dôkladne a kto poznal pôvodný stav námestia, zostane stáť v nemom úžase. Miestni tvrdia, že jediný kto si tento urbanistický počin prial, bol bývalý primátor a že z lásky k vlasti to nebolo, ale to ponechajme stranou. Motorizovaného návštevníka Žiliny naopak poteší slušné podzemné parkovisko a notorických navštevovateľov bankových pobočiek zase zoskupenie štyroch bánk na jednom mieste, ktoré zjavne súťažili v tom, kto bude mať dlhšiu otváraciu dobu. No a stravovací kútik síce nie je ešte celý v prevádzke, ale zato je z neho pekný výhľad na protiľahlú autobusovú zástavku.

Ale vráťme sa ku kávičke. Pôvodne sme si chceli ísť sadnúť s kolegom do Mane Caffee. Mal som na túto kaviareň dobré referencie a už dlhšie som sa tam chystal. Naše odhodlanie však opadlo, len čo sme vkročili dovnútra kaviarne. Cez kúdoly cigaretového dymu som síce videl dvoch hostí ďatľujúcich na notebookoch, ale ich pichľavé pohľady neklamne naznačovali, že do skončenia práce majú ešte ďaleko. Ale nebolo nám treba nič hovoriť, už aj tak mi dochádzal kyslík a celkom slušný oblek, ktorý som mal na sebe, bol len nedávno v čistiarni. A tak to vyhral Aupark. Bol neďaleko a ďalšie zaručené tipy sme už nemali.

Najprv sme vyskúšali kaviareň hneď na prízemí pri hlavnom vchode. Pôvodne to mala byť cieľová zastávka, ale espresso malo výrazne kyslastú chuť (káva zn. Gaviota) a z neďalekého LCD televízora upraveného na verejný MP3 prehrávač sa rinula ohlušujúca hudba.  Narýchlo vymyslenými posunkami sme sa dohodli, že zaplatíme a ideme ďalej. A tak sme zakotvili o poschodie vyššie, v “kávovom kútiku”.  Vedľa seba tu totiž susedia hneď tri kaviarne. Vybrali sme si Café Dias, ktorého odbytová časť sa tak trochu prelína (keďže ide o spoločný koncept) s kníhkupectvom Panta Rhei a vyzeralo to tam nádejne. Už letmý pohľad naznačoval, že ide o prepracovaný projekt. Ponuka vlastnej kávovej zmesi, viacerých jednodruhových káv, slušný výber vín, profesionálne barové vybavenie a dobrá kaviarenská (a nefajčiarska!) atmosféra nás utvrdili v tom, že tentokrát sme zvolili dobre.

Barové potrebyAž kým neprišlo to objednané espresso. Malo hodne nad mieru, bolo ešte väčšie ako dvojité a takmer bez cremy (bodaj by nie) . Po reklamácii nám ho vymenili za menšie, ale opäť mierne nad mieru a so slabou cremou a málo výraznou chuťou. Ani to nás však ešte nedorazilo. To sa podarilo až (inak príjemnej a ochotnej) čašníčke, ktorá nám vysvetlila, že ona nám (v prvom prípade) doniesla espresso a že ak sme chceli piccolo(!), mali sme to povedať. A sme doma, hovorím si. Zase to piccolo! Škoda že taký pekný projekt končí na takej “maličkosti” ako je espresso. Ale ešte to nevzdávam a nabudúce tam opäť zájdem. Vyskúšam ristretto, u toho mám akú-takú záruku, že aspoň miera bude v poriadku. A najmä mi dajú pokoj s tým piccolom…

Posted in Gastro zariadenie | Tagged , , , , , | 3 Comments

Cukrárske umenie v dnešnom svete

Cukrárske výrobkyDnes asi málokto pochybuje o tom, že kuchárske umenie je už niekoľko rokov na trvalom vzostupe a konečne sa mu dostáva zaslúženého uznania v spoločnosti. Nielen že sa najlepší šéfkuchári radia medzi osobnosti s celospoločenským dosahom, ale záujem o zdravé varenie a stravovanie púta aj veľkú časť bežnej populácie.

Ale ako je na tom cukrárske remeslo, resp. cukrárske umenie? Vo verejnosti je málo známy fakt, že cukrárstvo je ešte zložitejší a sofistikovanejší odbor gastronómie ako kuchársky a na svoje úplné uznanie v spoločnosti tak trochu ešte len čaká. Dalo by sa povedať, že cukrári sú stále akoby v tieni svojich slávnejších kolegov – kuchárov. Vysvetlenie prečo tomu tak je, nie je úplne jednoduché a podobná situácia je aj v gastronomicky vyspelejších krajinách ako je Slovensko.

Dôvodov je zrejme viacero. Stať sa dobrým cukrárom je určite ťažšie a snáď aj menej Cukrárske výrobky - tortaatraktívnejšie ako je to v prípade kuchára. Budúci cukrár musí najprv spoznať obrovské množstvo surovín, cukrárských techník a postupov, vedieť používať množstvo cukrárskych potrieb a pomôcok a potom sa neustále rozvíjať ďalej. Dôležitá je tu aj remeselná zručnosť a šikovnosť, ktorá nie je daná každému jedincovi.

Napriek tomu nachádza cukrárske umenie stále väčšie uplatnenie nielen v najlepších reštauráciách, ktoré sa spoliehajú výlučne na vlastnú výrobu, ale paradoxne aj v domácnostiach, kde sa im venuje stále viac cukrárok, ktoré nepečú len pre svoju radosť, ale aj pre svojich príbuzných, známych a veľakrát tak vznikajú malé ale úspešné cukrárske výroby.

S tým úzko súvisí aj ďalší problém, kde nakupovať profesionálne cukrárske potreby. Obchody a maloobchodné reťazce zväčša ponúkajú rovnaký sortiment – obmedzený okruh výrobkov nízkej kvality, zvyčajne za prehnané ceny. Podobne ako v prípade profesionálnych kuchárskych potrieb, aj tu sa treba obracať na špecializované (veľko)obchody, ktoré disponujú potrebnou šírkou sortimentu v profesionálnej kvalite a za Cukrárske umenievýhodnú cenu, napr. ako je Enizon.com. V ponuke tohto veľkoobchodu môžete nájsť celý základný sortiment cukrárskych potrieb pochádzajúcich od tradičných výrobcov a za prekvapivo výhodné ceny. Väčšina z nich sa dá použiť nielen v profesionálnej cukrárskej výrobe, ale aj doma a naviac s istotou, že vám budú slúžiť dlhé roky, tak ako to bývalo kedysi úplne bežné.

Posted in Gastro zariadenie | Tagged , | 2 Comments

Aj profesionálne gastro potreby sa dajú nakupovať efektívne

enizon logoUž aj na slovenskom trhu zahájil aktivity celoeurópsky internetový veľkoobchod špecializovaný na gastro zariadenie a hotelové vybavenie Enizon.com. Enizon dodáva svoje produkty do celej Európskej únie, s výnimkou niekoľkých ostrovov. Ponuka je zameraná predovšetkým na reštaurácie, kaviarne, bary, hotely ale tiež na podnikové, nemocničné, školské kuchyne a jedálne.

Časť produktov je vhodná aj do domácností avšak obchodná politika Enizon.com neumožňuje, aby v ňom nakupovali spotrebitelia, títo si môžu zakúpiť tovar z Enizonu prostredníctvom jeho dealerskej siete.

Na Enizone je možné si ponuku prezerať v troch jazykoch a platiť v troch menách, samozrejmosťou je platba platobnou kartou alebo prostredníctvom PayPal. Sortiment Enizonu  zahŕňa gastro potreby pre kuchárov, cukrárske potreby, barové vybavenie, sommeliérske pomôcky, ale tiež napr. potreby na čistenie alebo gastro komponenty pre výrobcov gastronomických zariadení.

Výrobky v ponuke Enizonu pochádzajú prevažne od renomovaných európskych výrobcov gastronomického vybavenia s dlhoročnou tradíciou výroby a v Enizone ich dostanete za veľkoobchodné ceny s možnosťou ďalších vernostných zliav a zvýhodnení.

Posted in Gastro zariadenie | Tagged , , | Leave a comment